Vegetácia predstavuje jeden z najprirodzenejších a najvýznamnejších prvkov v krajine. Plní množstvo významných funkcií, bez ktorých nie je krajina ako celok schopná stabilne fungovať a existovať.

Na význam vegetácie poukazuje aj fakt, že posledným (klimaxovým) vývojovým (sukcesným) štádiom ekosystému v strednej Európe je les. V preklade to znamená, že ak by sme nechali napr. poorané pole bez zásahu človeka, stane sa z tohto poľa najprv lúka, tá neskôr zarastie kríkmi a nižšími drevinami (náletovou a pionierskou vegetáciou) a nakoniec sa premení na les. Tento priebeh sa nazýva sukcesia (presnejšie sekundárna sukcesia).

Vegetáciu v krajine môžeme rozdeliť na:

  • lesnú vegetáciu, čo je súvislý lesný porast rôznej veľkosti (umelo založený alebo prirodzený)

 

  • rozptýlenú stromovú a krovitú vegetáciu, ktorá predstavuje napr. sprievodnú vegetáciu komunikácií, vodných tokov, porasty močarísk, remízky, samostatne stojace stromy (solitéry) a podobne

  • verejnú zeleň, t.j. vegetáciu rastúcu v obciach a mestách

 

Vegetácia v krajine plní množstvo významných funkcií. Medzi tie najdôležitejšie patria:

Pôdoochranná a pôdotvorná

Vegetácia svojim koreňovým systémom spevňuje pôdu a bráni tak jej erózii (či už odnosu vodou, vetrom), bráni zosuvom pôdy a spevňuje svahy, zabraňuje snehovým lavínam, spevňuje brehy vodných tokov. Vegetácia tiež urýchľuje pôdotvorné procesy, opadom lístia a inej biomasy pôsobí ako hnojivo a dodáva pôde živiny. Má priaznivý vplyv na vodný režim v pôde.

Klimatická

Vegetácia spracováva CO2 zo vzduchu a je producentom kyslíka (proces fotosyntézy), má priaznivý vplyv na vlhkosť a teplotu prostredia (zvyšuje vlhkosť, znižuje výkyv teplôt). Pozitívne vplýva na čistotu vzduchu (filtruje znečisťujúce látky a uvoľňuje aktívne antibakteriálne látky), čím priaznivo ovplyvňuje hygienu prostredia. Vegetácia takisto spomaľuje prúdenie vetra.

Hydrická

Vegetácia znižuje odtok vody a zachytáva zrážkové vody, čím znižuje riziko náhlych povodní. Je jedným zo základných protipovodňových prvkov. Náhle povodne, ktoré poznáme z posledných rokov, vznikajú aj vďaka nehospodárnemu nakladaniu s lesmi a ich systematickým výrubom (najmä holorubom, plochy bez vegetácie nezachytávajú vodu, ktorá stečie a spôsobuje náhle povodne)  Vegetácia priaznivo pôsobí na čistotu vody (filtruje ju a zachytáva nebezpečné látky).

Biotická

Vegetácia vytvára vhodné prostredie pre život živočíchov a  zvyšuje biodiverzitu prostredia. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov je viazaných na určitý druh vegetačného spoločenstva, bez ktorého nie sú  schopné prežiť. Necitlivým zásahom do vegetácie dochádza k zániku biotopov a ohrozeniu biodiverzity prostredia.

Hospodárska

Vegetácia je producentom biomasy v podobe dreva a vedľajších produktov využívaných v rôznych odvetviach priemyslu. Dreviny predstavujú významnú, obnoviteľnú zásobáreň uhlíka (využiteľného ako zdroj energie).

Zdravotná a rekreačná

Vegetácia ovplyvňuje psychické zdravie. Zelená farba pôsobí upokojujúco a relaxačne na organizmus. Stromy (najmä ihličnany) uvoľňujú do ovzdušia prchavé aktívne látky, ktoré pôsobia antibakteriálne a dezinfikujú vzduch. V lese je prakticky sterilný vzduch a vyšší obsah kyslíka, čo sa využíva pri liečbe respiračných chorôb. Rekreačný potenciál je úzko spätý s množstvom a stavom vegetácie v krajine. Zachovalá prirodzená vegetácia pôsobí priaznivo na turistický ruch a zvyšuje hodnotu krajiny.

Je smutné, že aj napriek veľkému významu vegetácie pre krajinu dochádza neustále k jej ubúdaniu a devastovaniu. Ekologický a environmentálny význam vegetácie je často bagatelizovaný a vegetácia sa nevyužíva pri tvorbe krajiny v takej miere a takom zložení, ako by mala.