Havran čierny, nazývaný aj havran poľný (Corvus frugilegus) je spevavec patriaci do čeľade krkavcovitých. Žije predovšetkým v otvorenej, poľnohospodársky využívanej krajine so skupinami starých vysokých stromov, vo vetrolamoch a v hájoch. V zime sa časť hniezdnej populácie sťahuje do južnejších oblastí a na Slovensko prilietajú severské jedince, najmä z Ukrajiny a pobaltských krajín, ktoré sa združujú v mestách a ich blízkosti. Hlasné krákanie, keď sa početné kŕdle zlietajú za potravou na polia a späť na nocoviská, je nezameniteľné, ohlušujúce krajinu.
Tak, ako aj u mnohých iných živočíchov, práve intenzívny rozvoj miest a ich rozširovanie na úkor voľnej krajiny spôsobilo, že život havrana sa posunul bližšie, resp. priamo do mestských sídel nielen počas zimných období. Vhodné lokality na hniezdenie objavil v mestských parkoch či cintorínoch.
Spolužitie havranov a obyvateľov miest je pomerne komplikované, veľké kolónie vtákov nad hlavami ľudí, hlučne krákajúce v blízkosti okien panelákov, či preberajúce sa v odpadkoch sú väčšinou nevítaným susedom. Ľudia sa ich všemožne snažia z miest vytlačiť, čoho ukážkovým príkladom je mesto Poprad. Už desaťročia sa vedenie mesta snaží „vychovať“ populáciu havrana, ktorá sa tu udomácnila a premiestniť ich sponad hláv občanov do menej frekventovaných častí mesta.
Jednou z lokalít kde môže v Poprade havran nerušene hniezdiť je topoľové stromoradie pri pravoslávnom kostole.
Najobľúbenejšie hniezdisko a nocovisko pre havrany v Poprade v minulosti predstavoval hlavne Park hrdinov pri železničnej stanici. Po viacerých zásahoch mesta, preriedení stromov v staničnom parku a rôznych spôsoboch plašenia a zhadzovania hniezd v posledných rokoch sa tu množstvo vtákov viditeľne znížilo, avšak dnes sa početné kolónie nachádzajú vo viacerých iných častiach mesta, najmä v okolí centra. Občania sa sťažujú na prítomnosť vtákov aj priamo na sídliskách.
V posledných dvoch rokoch mesto Poprad siahlo v boli s týmito tvrdohlavými okrídlencami aj po tzv. biologickej ochrane, teda plašení a love pomocou dravcov. Keďže havran čierny je zákonom chránený, tak ako všetky ostatné druhy voľne žijúcich vtákov a táto ochrana sa vzťahuje na všetky jeho vývinové štádiá vrátane znášok a hniezd, informovali sme sa priamo u kompetentných na mestskom úrade, či na tieto opatrenia majú potrebné povolenia od Ministerstva životného prostredia a za akých podmienok im bola udelená výnimka na plašenie havrana v meste. V priebehu zimy a začiatkom jari sme sa zúčastnili niekoľkých akcií so sokoliarmi, aby sme sami videli, ako všetko prebieha a vyžiadali sme si byť oboznámení o každom takomto zásahu.
Jedným z dravcov, ktoré sa pri plašení využívajú je aj Harris’s hawk – kaňur okrúhlochvostý (Parabuteo unicinctus).
Havran čierny patrí k veľmi bystrým a učenlivým živočíchom. Dokáže sa veľmi rýchlo prispôsobiť rôznym nástrahám, spoznať nebezpečenstvo a spájať si súvislosti. Začali sme s monitoringom výskytu populácie havrana na najpočetnejších lokalitách mesta Poprad, v ktorom budeme pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Monitoring prebieha priamym vyhľadávaním a rátaním hniezd počas obdobia roka bez olistenia stromov, porovnáva sa ich počet a podľa toho aj nárast/úbytok hniezdiacich jedincov. Naše výsledky bude možné vyhodnotiť spolu so staršími dostupnými monitorovacími údajmi a vyvodiť tak závery v rámci tejto problematiky.
Napriek neprívetivosti ľudí voči týmto opereným spoluobčanom sú havrany pre krajinu a človeka prospešné. Havran je užitočný ničením hrabošov, myší, červov a škodlivého hmyzu, živí sa aj zdochlinami, čím pomáha v prirodzenom kolobehu prírody a kompenzuje tým človeku straty na obilninách. Tento druh ohrozuje intenzívne hospodárenie, úbytok vhodných miest na hniezdenie, používanie pesticídov na poľnohospodárskych kultúrach a vzhľadom na negatívnu povesť medzi ľuďmi a fakt, že havran patrí medzi poľovnú zver, je jeho život ťažko skúšaný prenasledovaním a odstrelmi človekom.
