Neustále sa stretávame s tým, že ľudia nemajú dostatočné environmentálne povedomie a neuvedomujú si svoje povinnosti pri ochrane prírody a životného prostredia celkovo. Posledný prípad z Bratislavy, kde došlo k bezohľadnej likvidácii kolónie hniezdiacich belorítok je bohužiaľ len špičkou ľadovca. Každodenne dochádza k stretom človeka a prírody a bohužiaľ príroda z tohto stretu vychádza ako ten porazený.

Mnohokrát ľudia argumentujú, že vtáky a netopiere patria do lesa. „Prečo nežijú v prírode, v ich prirodzenom prostredí? Načo ich máme aj v meste chrániť?“ Musíme si uvedomiť, že práve mestá a domy sa pre mnohé druhy stali aj vďaka činnosti človeka ich domovom a vo voľnej prírode sa vôbec nevyskytujú. Svoj život, potravné či hniezdne návyky postupne prispôsobili možnostiam, ktoré im práve urbánne prostredie poskytuje. Typickým príkladom sú vtáky ako belorítka domová, lastovička domová, vrabec domový, ktorých výskyt v obciach je zahrnutý už do ich samotného pomenovania. Dážďovník tmavý, kavka tmavá a netopiere raniak hrdzavý či večernica malá taktiež žijú v bezprostrednej blízkosti človeka a do lesa alebo voľnej krajiny neodídu. Fakt je, že hniezdiace belorítky v rohu okna, dážďovník v atikovom otvore paneláku a raniak v špáre medzi panelmi sú vo svojom prirodzenom prostredí, do ktorého patria.

dážďovník tmavý

Vzhľadom na to, že máme sami skúsenosti s tým, ako ľudí prekvapí skutočnosť, že vtáky, ktoré hniezdia v ich dome, sú chránené a nemôžu ich len tak zlikvidovať alebo odplašiť, vám prinášame krátky prehľad z legislatívy ochrany živočíchov na Slovensku s prihliadnutím na vtáky a netopiere.

Ochrana prírody a krajiny je definovaná v zákone č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jej vykonávacej vyhláške č. 24/2003 Z.z. V týchto dokumentoch sú implementované smernice EÚ a rôzne dohody, ktoré sa Slovensko zaviazalo dodržiavať. Pozrime sa bližšie, ako táto legislatíva chráni živočíchy. V prvom rade je nutné povedať, že na Slovensku, ako aj v celej EÚ sú zákonom chránené všetky druhy vtákov (okrem holuba domáceho) a netopierov. Zákon chráni nielen samotné zvieratá, ale aj ich vývinové štádiá, napr. vajcia a miesta ich odpočinku, hniezdenia, úkrytu alebo zimovania. Okrem toho, že je chránené živočíchy (vrátane všetkých vtákov a netopierov) zakázané usmrcovať a zraňovať, nie je legálne ich ani odchytávať, manipulovať s nimi a dokonca ani zhadzovať ich hniezda (aj prázdne). Na všetky tieto činnosti je nutné mať výnimku Ministerstva životného prostredia SR.

netopier 1

Chránené živočíchy majú svoju spoločenskú hodnotu, ktorá odzrkadľuje ich ohrozenosť, užitočnosť a výnimočnosť. Táto suma taktiež slúži na určenie výšky škody, ktorá vznikla likvidáciou živočíchov.

Uveďme si pár príkladov, akú hodnotu majú niektoré živočíchy pre spoločnosť. Cena je za jedinca alebo jeho vývinové štádium:

belorítka domová     –           460€

dážďovník tmavý     –           460€

vrabec domový        –           230€

raniak hrdzavý         –           230€

Od týchto cien sa odvíja posudzovanie závažnosti činu a sankcie, tie môžu byť v podobe pokuty až do výšky 33 193,91 €, prípadne v podobe odňatia slobody až na dva roky.

A prečo vlastne tieto živočíchy tak prísne chránime (aspoň podľa zákona, prax trošku zaostáva)?

Vplyvom činnosti človeka dochádza k neustálemu populačnému poklesu vtákov a netopierov v krajine, čo má neblahé následky na celé životné prostredie. Väčšina vtákov a všetky netopiere žijúce v našej bezprostrednej blízkosti v mestách sú hmyzožravé a dokážu behom leta zlikvidovať obrovské množstvo hmyzu. Znižovanie množstva vtákov a netopierov vplýva na potravinový reťazec a začína tak vznikať problém s premnoženým hmyzom, ktorý ľudia riešia postrekmi a zvýšenou chemizáciou prostredia. Prostredia, v ktorom aj my, ľudia, žijeme a každý chemický a iný negatívny zásah doň sa môže neblaho podpísať na ľudskom zdraví, napríklad v podobe nárastu alergií. Tento problém nastal už vo viacerých mestách. Necitlivým zatepľovaním budov sa zrušili štrbiny a iné otvory vhodné ako úkryty pre živočíchy. Tým došlo k likvidácii prítomnosti niektorých druhov hmyzožravých vtákov a netopierov a ľudia si v letných mesiacoch o to viac užívajú spoločnosť múch a komárov. Každý to spája s globálnym otepľovaním, vlhkom a bahnom po prívalových dažďoch, kedy nastávajú ideálne podmienky pre rozmnožovanie hmyzu, avšak už málokto si uvedomí, že sa sami oberáme o prirodzených biologických ochranárov, ktorí žijú medzi nami.

vrabec domový

Chceme Vás preto požiadať, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami svojich činov a boli tolerantnejší voči našim okrídleným susedom, ktorí nepotrebujú nič viac, iba kúsok životného priestoru. Bohato sa nám zaň odvďačia. Podľa tradičnej ľudovej kultúry si bociany a lastovičky robili hniezdo iba na dome, kde žijú dobrí ľudia a trest mal postihnúť každého, kto hniezdo zhodil alebo zabil lastovičku či sovu. Ako by sme dnes podľa takéhoto tvrdenia obstáli?!