Vrcholí sezóna hniezdenia vtákov, a o to častejšie môže dôjsť k vypadnutiu mláďaťa z hniezda. Čo v takom prípade robiť?

Ak nájdeme mláďatko, ktoré je iba chabo operené a je tým pádom očividné, že ešte na život mimo hniezda nie je pripravené, nebojme sa ho vziať do rúk, rodičia ho neodmietnu a my mu teplými rukami pomôžeme stabilizovať telesnú teplotu. Je to však pre ne veľký stres, v žiadnom prípade sa s ním nesnažíme hrať ani ho učiť lietať nebodaj v domácich podmienkach odchovať! Tým mu len ublížime a zvýšime tak šancu, že uhynie. Ak by sme sa ho pokúsili kŕmiť, alebo mu dávať vodu a nemáme s tým žiadne skúsenosti, môže sa začať dusiť a v takom prípade nemá veľmi dobré vyhliadky na ďalší život. Preto je ideálne, ak sa nám podarí nájsť hniezdo, z ktorého vypadol a vložiť ho naspäť. Tam sa o ne postarajú rodičia, ktorí to aj tak vedia najlepšie. Môže sa stať, že hniezdo nenájdeme alebo je nedostupné. V takom prípade je najlepšie kontaktovať odborníkov, ktorí sa už o mláďa postarajú.

nest-384896_1280

Je pravdepodobné, že vypadnuté mláďa môže byť aj zranené. Ak sa nám tak javí, nie je vhodné ho brať do rúk. Môže mať vnútorné poranenia, ktoré mu neodbornou manipuláciou iba zhoršíme. Veľmi malé mladé nemajú prakticky žiadnu šancu, ale s určitými stratami príroda počítala, preto obdarila spevavce vysokou reprodukčnou schopnosťou. Niektoré z nich majú tiež špecifické stratégie prežitia. Mláďatá aj keď ešte nie sú plne samostatne a nevedia veľmi dobre lietať, vyskakujú z hniezd a roztrúsia sa po okolí. Je to z toho dôvodu, že v prípade ataku predátora nebude zničená celá generácia na hniezde, ale iba jej časť mimo neho. Podobné správanie je zistené napríklad u drozdov. Pri náleze takýchto mláďat ich nechávame na pokoji, pretože rodičia sú určite nablízku a dokrmujú ich. Niekedy sa stane, že sa dostanú na cestnú komunikáciu alebo miesta, kde nie sú chránené vegetáciou. V takom prípade ich môžeme preniesť ku kroviu alebo mimo cesty, neodnášame ich však príliš ďaleko.

bird-18296_640

S vysokým rastom urbanizovaného prostredia sa niektoré vtáky adaptujú na život a hniezdenie pri ľudských sídlach, v záhradách a parkoch. Využívajú na to stromové dutiny (dutinové hniezdiče – sýkorky), škáry v domoch (vrabce), atikové otvory (dážďovníky), strechy (belorítky a lastovičky) alebo živé ploty (žltochvosty). Ak sa v našej blízkosti nejaké hniezdo nachádza, v žiadnom prípade by sme ho nemali likvidovať. Je to ako keby nám niekto zbúral dom, ktorý sme vlastnoručne postavili. Nehovoriac o úžitku vtáctva žijúceho okolo nás. Veľká väčšina z nich sú výlučne hmyzožravé druhy, a ak sa dospelé jedince živočíšnou potravou neživia, určite ňou kŕmia svoje mláďatá. Tým pádom pôsobia ako biologická zbraň proti premnoženiu hmyzu. Taká belorítka alebo dážďovník sa živia z veľkej časti práve komármi, ktoré nám v lete pri vodných nádržiach strpčujú život. A samozrejme nehovoriac o tom, že všetky vtáky (okrem domáceho holuba) sú zákonom chránené a taktiež aj miesta kde hniezdia. Existujú spôsoby ako nažívať bez boja aj s takýmito susedmi. Určite veľkému množstvu ľudí vadí odpad z hniezd na parapetách a oknách, stačí aj obyčajná drevená podložka pod hniezdo a trus zrazu padá tam, kam chceme my. Pomocť môže aj inštalácia umelých hniezd, ktorou docielime presťahovanie vtáčích obyvateľov na miesta kde nikomu neprekážajú. Belorítky, dážďovníky a lastovičky sa vám poďakujú a aj vy budete mať dobrý pocit na duši a minimum komárov v lete v spálni.

V každom prípade, ak si nebudete istí ako postupovať alebo sa vám vyskytol iný prípad ako bol vyššie popísaný, neváhajte nás kontaktovať na e-mailových adresách:

radim.tomas@ekoton.sk

nela.glorikova@ekoton.sk

Dôležité kontakty:

Štátna ochrana prírody, správa TANAP

tel: 044/5524557

viera.kacerova@sopsr.sk

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovakia

tel: 0905 256 184

e-mail: vtaky@vtaky.sk

Záchranná stanica Zázrivá

tel:0903 504 470

macek@sopsr.sk

Poradiť vám dokážu aj na známom čísle 112