Čierne skládky sú roztrúsené po celej krajine ako ukazovateľ vyspelosti našej kultúry. Výskyt čiernych skládok bohužiaľ nie je ojedinelý, ale skôr štandardný jav v extravilánoch miest a obcí, brehov riek, poprípade lesov. Pozrime sa bližšie na to, ako spomenuté skládky negatívne ovplyvňujú a ohrozujú jednotlivé zložky životného prostredia.
Pôda
Ohrozenie pôd spočíva najmä v ich kontaminácii nebezpečnými látkami nachádzajúcimi sa v odpade pohodenom na čiernych skládkach. Zloženie čiernych skládok býva rozmanité a nie je výnimkou tvorba skládok z nebezpečných toxických látok (skládky priemyselných hnojív, chemických látok, elektroodpadu, azbestu…). Pri dažďových zrážkach dochádza k vymývaniu jedovatých látok z odpadu a ich vsakovaniu do pôdy, kde sa na ňu viažu a dochádza k jej kontaminácii. Z kontaminovanej pôdy sa nebezpečné látky dostávajú do rastlín, ktoré na nej rastú a z rastlín do živočíchov, kde sa akumulujú ako polutanty a poškodzujú ich zdravie. Dekontaminácia pôdy je zložitý, finančne a časovo nákladný proces. Často býva jedinou možnosťou vybagrovanie kontaminovanej pôdy a jej uloženie na skládku nebezpečných odpadov.
Voda
Veľké množstvo čiernych skládok sa nachádza pri vodných tokoch. Tieto skládky ohrozujú kvalitu vody, pri zrážkach dochádza k výluhu nebezpečných látok a tie odtekajú do povrchového recipienta alebo vsakujú do podzemných vôd. Znečisťovanie vôd najmä dusíkom a fosforom môže spôsobiť jej eutrofizáciu a následný úbytok kyslíka vo vode, čo vedie k úhynu vodných živočíchov. Niektoré látky (ťažké kovy, zlúčeniny rozpustné vo vode) sa z vody dostávajú do tiel vodných živočíchov, kde sa usádzajú. Konzumáciou takýchto kontaminovaných živočíchov sa nebezpečné látky dostávajú až do tela človeka.
Ovzdušie
Ovzdušie je v prípade čiernych skládok ohrozené najmä pri požiari skládky. Nedokonalým spaľovaním rôznorodého materiálu nachádzajúceho sa na skládke sa uvoľňuje množstvo toxických, karcinogénnych a iných nebezpečných látok (dioxíny, PCB, PAU, SOx). Následne sa rozptyľujú v krajine, čím spôsobujú zdravotné problémy človeka, ako aj zvierat. Padajú na povrch vo forme tuhých častíc (PM 10, PM 2,5) a usádzajú sa v našom okolí na rastlinách, ktoré pestujeme a neskôr konzumujeme.
Rastliny
Čierne skládky tvoria ideálne stanoviská pre rast inváznych rastlín. Invázne rastliny patria medzi nepôvodné, introdukované druhy. Ich nebezpečenstvo spočíva v ich silnej reprodukčnej schopnosti. Sú schopné v krátkom čase obsadiť stanovištia pôvodných rastlín a tým dochádza k ich vytlačeniu a úbytku, čo spôsobuje ohrozenie biodiverzity daného územia (vznikajú monocenózy). Väčšina inváznych rastlín patrí k silným alergénom alebo sú jedovaté. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú majitelia pozemkov povinní invázne rastliny odstraňovať.
Živočíchy
Čierne skládky lákajú živočíchy ako potenciálne zdroje potravy. Na skládkach sa často vyskytuje domový komunálny odpad obsahujúci obaly od potravín. Takýto druh odpadu podporuje synantropizáciu zvierat a priťahuje ich do blízkosti človeka. Odhodené nádoby pôsobia ako pasce pre drobné živočíchy, ktoré do nich vlezú a uhynú. Väčšie živočíchy sú ohrozené otravou alebo zranením o ostré úlomky, kusy plechu, skla. Sú známe prípady, kedy došlo k zablokovaniu tráviaceho traktu zvierat igelitovými taškami a k ich následnému uhynutiu.
Krajina
Čierne skládky v krajine pôsobia neesteticky, čím ju degradujú, znižujú jej krajinársku a funkčnú hodnotu. Nepriaznivo pôsobia na cestovný ruch a v neposlednom rade vypovedajú o charaktere miestneho obyvateľstva.
Nepriaznivých vplyvov čiernych skládok je výrazne viac, ako sme uviedli v článku a jeho podstatou nie je vymenovať všetky nebezpečenstvá čiernych skládok, ale poukázať na vzájomné prepojenie jednotlivých vzťahov medzi zložkami prostredia a vplyvu na ne. Nabudúce sa budeme venovať legislatívnemu rámcu čiernych skládok.
