História nám už mnohokrát dokázala, že človek svojím konaním neovplyvňuje životné prostredie len v daný moment, ale často sa negatívne  vplyvy jeho konania prejavia až o desiatky rokov neskôr. Presne takto sa až časom začali prejavovať negatívne vplyvy invázií, ktoré sa stali jedným zo závažných problémov ochrany prírody.  Narastajúca globalizácia začatá v  druhej polovici minulého storočia spôsobila, že na územie Slovenska, ako i územia okolitých štátov Európy, sa prostredníctvom ľudskej činnosti dostali druhy, ktoré na danom území neboli prirodzené. Dostávajú sa tu buď náhodne (dopravou, rozvojom cestovného ruchu), alebo cielene so zámerom ich pestovania. Ako už bolo naznačené, invázie nepôvodných organizmov a problémy s nimi spojené nie sú nové, siahajú do minulosti niekoľko sto rokov. Preto je nevyhnutné tento globálny a rozsiahly problém neodkladne riešiť, ľudstvo už žiaľ premeškalo čas, keď sa dalo inváziám jednoducho a úspešne predchádzať, dnes mu len ostáva znižovať negatívne dôsledky a eliminovať vznik nových invázií.

Čo vlastne invázne rastliny sú?

S termínom invázne rastliny súvisí viacero pojmov, ktoré je potrebné objasniť pre správne pochopenie problematiky inváznych rastlín.

Invázia, invázny je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“ do antropogénnych, poloprirodzených a prirodzených spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny.

Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší).

Introdukcia môže byť:

úmyselná (vykonaná človekom zámerne: napríklad na získanie nových zdrojov potravy – zemiak, kukurica a pod.),

neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene: znamená prísun, zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia, zeleniny, vlny a pod.).

Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo environmentálnym poškodením.

Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín (približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami, > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi, podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území.

Jednoduchšie povedané – invázne rastliny sú na danom území nepôvodné rastliny, ktoré sa nekontrolovateľne šíria (majú silnú konkurencie schopnosť), čím spôsobujú utláčanie pôvodných druhov, čo môže viesť až k ich úplnému vytlačeniu a v konečnom dôsledku aj k zániku prirodzeného ekosystému, čo následne spôsobí zníženie biologickej rôznorodosti a stabilite krajiny. Preto je nesmierne dôležité proti takto sa správajúcim rastlinám razantne bojovať.

Legislatíva v SR

V slovenskej legislatíve sa problematike inváznych rastlín venuje zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“). V zmysle § 7, ods. 1 tohto zákona je súčasťou ochrany prirodzeného druhového zloženia ekosystémov: regulácia zámerného rozširovania, sledovanie výskytu a odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzeného prostredia.

§ 7, ods. 3

Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.

§ 7, ods. 4

Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi podľa odseku 8 a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

Taktiež sa inváznym rastlinám venuje zákon NR SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle § 3, ods.1 tohto zákona je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy povinný:

  • vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
  • predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
  • zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.

 

Druhy, ktorým je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, ustanovuje Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 v prílohe č. 2 (ďalej len „vyhláška MŽP SR“), kde je uvedený aktuálny platný zoznam inváznych rastlín a spôsoby ich odstraňovania.

Podľa rôznych autorov sa počet inváznych druhov rastúcich na Slovensku líši. Uvádza sa od 28 do 47 druhov, z tohto počtu sa len 7 druhov dostalo do prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR, na ktoré sa vzťahuje § 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.

V súčasnom období sa podľa platnej legislatívy za invázne druhy na Slovensku považujú tieto rastliny:

ambrózia palinolistáAmbrosia artemisiifolia

pohánkovec (krídlatka)Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

slnečnica hľuznatáHelianthus tuberosus

boľševník obrovskýHeracleum mantegazzianum

netýkavka žliazkatáImpatiens glandulifera

zlatobyľ kanadskáSolidago canadensis

zlatobyľ obrovskáSolidago gigantea

 

Základné vlastnosti inváznych rastlín

  • vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov),
  • schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy),
  • schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu,
  • dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie),
  • účinné mechanizmy rozširovania,
  • absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

 

Spôsoby rozširovania inváznych rastlín

Invázne druhy rastlín sa môžu šíriť viacerými spôsobmi.

  • pričinením človeka (antropochórne), môže isť o priamu, alebo nepriamu činnosť. Pod priamou činnosťou rozumieme najmä zámerné pestovanie týchto rastlín v parkoch a záhradách ako okrasné rastliny a ich následné šírenie do okolitej prírody. Taktiež sa pre svoj atraktívny vzhľad často využívajú pri aranžovaní kytíc, pri ich preprave, potom hrozí vypadnutie semien alebo častí rastlín, čím sa dostávajú na nové miesta. Rozširovanie nepriamou činnosťou človeka je napríklad zachytávanie semien a častí rastlín na kolesá lesnej, poľnohospodárskej a vodohospodárskej techniky, taktiež dochádza k prenosu týchto rastlín aj prepravou výkopovej zeminy, v ktorej sa môžu nachádzať semená, alebo ich časti.
  • prostredníctvom živočíchov (zoochórne), semená sa môžu zachytiť na tele (srsť, perie) živočíchov a tak sa dostávajú na nové územia. Niektoré druhy živočíchov, najmä vtáky, požierajú dužinaté plody a potom vyvrhujú semená, ktoré sú v nich obsiahnuté,
  • prostredníctvom vetra (anemochórne), po ukončení vegetačného obdobia je vietor schopný prenášať semená, plody alebo celé súplodia na veľkú vzdialenosť od materskej rastliny,
  • prostredníctvom vody (hydrochórne), semená sú splavované vodnými tokmi a prenášané na veľké vzdialenosti, napríklad semená boľševníka obrovského sa udržia na hladine až tri dni, kým nasiaknu vodou a potopia sa, týmto spôsobom môžu byť transportované až do vzdialenosti 10 km,
  • bez účasti faktorov prostredia (autochórne), ide napríklad o vystreľovanie semien z toboliek (plodov) netýkavky žliazkatej (balistické rozširovanie) do vzdialenosti 3 až 6,5 m. Spôsobuje to napätie pletív v tobolkách plodov, ktoré je také veľké, že už slabý dotyk spôsobí prasknutie a vyletovanie semien.

 

Riziká a dôsledky šírenia inváznych rastlín

Hlavné riziká a dôsledky šírenia inváznych rastlín sa dajú rozdeliť to troch skupín.

Environmentálne:

  • negatívne ovplyvňujú a zásadne menia pôvodné druhové zloženie a v krátkom čase dokážu vytvoriť nové typy spoločenstiev,
  • tvoria súvislé porasty, ktoré zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pre pôvodné druhy, tým znemožňujú ich rast,
  • veľmi rýchlo obsadzujú nové územia, využívajú najmä opustené, zanedbané miesta a skládky odpadov,
  • porasty situované na svahoch spôsobujú pôdnu eróziu pre ich plytký koreňový systém. Eróziu zosilňuje aj ich usychanie v zimných mesiacoch, čím dochádza k obnaženiu a nespevneniu pôdneho povrchu.

 

Zdravotné:

Niektoré invázne rastliny u človeka spôsobujú zdravotné problémy. V tomto smere je najnebezpečnejší boľševník obrovský, ktorý spôsobuje pri kontakte s ním poranenia kože. Tieto poranenia sú spôsobené bunkovou šťavou, ktorá obsahuje fotoaktívne furokurmaríny. Účinok týchto látok sa prejaví pri vystavení slnečnému žiareniu, na koži spôsobujú zapálené plochy až pľuzgiere. U citlivejších osôb môže boľševník spôsobiť aj slzenie a dýchacie problémy. Vo svete sú známe aj úmrtia detí spôsobené opuchom a následnou nepriechodnosťou dýchacích ciest. Najnebezpečnejšia je táto rastlina v mesiaci jún, keď obsahuje najviac spomínaných furokumarínov. Okrem boľševníka vyvolávajú alergické reakcie aj zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská.

Ekonomické:

  • prerastanie dlaždíc, asfaltových ciest a obrubníkov inváznymi rastlinami, najčastejšie tento negatívny dôsledok spôsobujú zlatobyle a pohánkovce,

  • husté porasty zabraňujú vykonávaniu niektorých ľudských činností: jednoduchý prístup verejnosti ku brehom riek, vodných plôch, lesných porastov, poľnohospodárskych pozemkov a miest rekreácie. Na okraji ciest a železničných tratí tieto porasty znižujú priehľadnosť a tým negatívne pôsobia na bezpečnosť dopravy,

  • odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach spôsobovať nepriechodnosť koryta a voľný pohyb unášaného materiálu, čo zvyšuje náklady na odstraňovanie následkov povodní.