Stromy majú významné miesto v životnom prostredí a bez ich existencie by sme tu neboli ani my ľudia. O tom, že stromy vytvárajú kyslík a produkujú drevo, vie každý, no stromy majú aj ďalšie nemenej významné funkcie, ktoré si už každý neuvedomuje. A stromy, to nie sú len lesy, ale predstavujú aj veľmi užitočnú a potrebnú súčasť ulíc našich miest a obcí. Pozrime sa preto bližšie na to, aké benefity nám stromy rastúce v našich uliciach poskytujú, a prečo je dôležité ich chrániť.

Stromy skrášľujú prostredie

Stromy v mestách skrášľujú prostredie a narušujú inak fádnu šeď ulíc, navyše zelená farba pôsobí ukľudňujúco pre oči aj dušu človeka. Prechádzka v parku odetého do jesenných farieb pri zvukoch šuchotajúceho lístia, či cez aleju plnú jarných vôní rozkvitnutých stromov nezaujme len málokoho. Stromy a kríky sa navyše dajú použiť aj ako izolačný prvok na zakrytie nevzhľadných objektov ako sú odpadkové koše a skultúrňujú nám tak prostredie.

Stromy filtrujú vzduch a čistia ho od škodlivín

S nárastom automobilovej dopravy a opätovným návratom k využívaniu tuhých palív ako je drevo sa v ovzduší zvyšuje koncentrácia najmä tuhých prachových častíc (nazývaných tiež polietavý prach označovaný ako PM2,5 a PM10), a práve stromy sú schopné tento prach zachytávať a čistiť tak ovzdušie. Stromy tento prach zachytávajú na listoch, z ktorých ho neskôr dážď zmýva do pôdy. Navyše stromy a najmä ihličnany do vzduchu uvoľňujú prchavé antibakteriálne látky, ktoré zabíjajú škodlivé patogény, a vytvárajú tak zdravšie prostredie.

Stromy znižujú výkyvy teplôt

Dnešné mestské sídla tvorené prevažné z betónu a skla predstavujú tepelné ostrovy v krajine a teplota v nich je vždy o niekoľko stupňov vyššia ako v prírodnom prostredí. A práve stromy pomáhajú znižovať denné výkyvy teplôt tým, že cez deň teplo akumulujú a v noci ho naopak uvoľňujú. Stromy navyše uvoľňujú vlahu načerpanú zo zeme, čím zvlhčujú a ochladzujú vzduch. Nemenej dôležitou, ale často nevyužívanou funkciou je vytváranie tieňa a  vhodne koncipovanou výsadbou verejnej zelene je možné zatieniť frekventované časti peších zón, chodníkov alebo parkovísk.

Stromy pôsobia ako protihluková bariéra

Stromy nemusia v meste len skrášľovať prostredie, ale dajú sa využiť aj ako prírodná protihluková bariéra pozdĺž rušných ciest alebo železničných tratí.

Stromy vytvárajú kyslík

Stromy sa v najvýznamnejšej miere podieľajú na vytváraní kyslíka pomocou asi najdôležitejšej chemickej reakcie na Zemi – fotosyntézy. Najmä vo veľkých mestách tak parky tvoria akési pomyselné pľúca a skvalitňujú vzduch, a tak aj životy ľudí.

Stromy v mestách predstavujú posledné refúgiá prírody

Neustále rozrastanie miest má za následok úbytok prirodzeného prírodného prostredia a dnešný človek je značne odtrhnutý od prírody. A práve stromy a najmä parky či rozsiahlejšie aleje tento úbytok prírody čiastočne nahrádzajú.

Stromy vytvárajú úkryt pre užitočných živočíchov

Stromy predstavujú cenný a v meste o to vzácnejší biotop pre veľké množstvo užitočných, chránených rastlín a živočíchov, čím významne zvyšujú biodiverzitu urbanizovaného prostredia. Osobitne užitočné sú staré a dožívajúce stromy (nazývané tiež ako senescentné) s množstvom dutín a úkrytov, ktoré vytvárajú dokonalé úkryty pre drobné vtáky, netopiere a užitočný hmyz. Vo väčších parkoch sa dá vidieť aj ďateľ či niektoré druhy sov.

Stromy pripomínajú históriu našich predkov

Stromy predstavujú jedny z najdlhšie žijúcich organizmov na Zemi a sú tak nemými svedkami našej minulosti. Často sa používali ako symboly a spájajú sa s významnými historickými udalosťami alebo osobnosťami. Jedným z príkladov takéhoto stromu je vyše 700 rokov stará Lipa kráľa Mateja rastúca v Bojniciach, ktorú podľa povesti zasadil sám Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, na počesť posledného kráľa z rodu Arpádovcov, Ondreja III. O viac ako 150 rokov neskôr práve pod touto lipou našiel svoje obľúbené miesto kráľ Matej Korvín, ktorý sa často v Bojniciach zdržiaval. Táto lipa sa zachovala dodnes, má štatút chráneného stromu a pripomína nám dávnu históriu.