Vo chvíli, keď sa roztopí sneh, pustí sa včelia populácia v Kanade opäť do práce – opeľovanie, výroba medu a všetko ostatné, čo majú počas dňa na práci. Pre najmenej dve populácie mestských druhov včiel to znamená budovanie hniezd z plastového odpadu.
Nová štúdia absolventa a vedca z univerzity v Guelphe odhalila, že niektoré včely používajú pri stavaní obydlí kusy plastových tašiek a umelohmotný stavebný materiál. Výskum bol prednedávnom publikovaný v magazíne Ecosphere.
,,Ide o významný objav, pretože to dokazuje vynaliezavosť a flexibilitu včiel v prispôsobovaní sa ľudskému prostrediu.“ uviedol jeden z autorov štúdie – Scott Maclvor, študent doktorandského štúdia na univerzite v Yorku a absolvent univerzity v Guelphe.
,,Plastový odpad sa rozširuje do celého prostredia“ uviedol Maclvor. Hoci výskumníci poukázali na negatívny vplyv plastov na živočíšne druhy a ekosystém, niektorí vedci si všimli ako dobre sa hmyz adaptoval v prostredí, v ktorom sa nachádzalo veľké množstvo plastových materiálov.
,,Našli sme dva samotárske druhy včiel, ktoré pri stavbe hniezd na miestach, kde boli k dispozícii prírodné materiály, používali plasty, čo poukazuje na inovatívne spôsoby využitia bežne dostupných mestských materiálov.“
Na poznatok, že včely používajú umelohmotný materiál namiesto prírodného, prišiel Andrew Moore, vedúci laboratória analytickej mikroskopie z univerzity v Guelphe.
Moore skúmal sivú hmotu, ktorú Maclvor objavil v hniezdach jedného druhu včely (Megachile campanulae). Tento druh včiel pri stavaní bežne používa rastlinnú živicu.
,,Scott si pôvodne myslel, že by mohlo ísť o žuvačku.“ uviedol Moore. Jeho tím pri práci používa skenovací elektrónový mikroskop, ktorý im umožňuje získať detailné zábery. Prostredníctvom röntgenovej mikroanalýzy zase dokážu určiť zložky nachádzajúce sa vo vzorke a infračervená mikroskopia slúži na identifikáciu polymérov. Dokážu rozlíšiť aj tie najmenšie detaily nachádzajúce sa na povrchu živočíšnych chlpov.
Ukázalo sa, že M. campanulae niekedy nahrádza rastlinné živice tmelom založeným na polyuretánovej báze.
Vedci takisto objavili iný druh včely (Megachile rotundata), ktorý zase využíva kusy plastových tašiek založených na báze polyetylénu. Lesklý plast nahradil takmer štvrtinu prírodných materiálov, ktoré včely využívajú pri stavbe buniek jednotlivých plástov.
Ukázalo sa, že včely spracúvali plasty iným spôsobom ako prírodné materiály, čo dokazuje, že ich zber neprebiehal náhodne. Takisto sa dokázalo, že v skúmaných lokalitách nebol problém s nedostatkom prírodných materiálov.
,,Včely plasty najskôr zhromažďovali a potom ich spracovávali – najprv ich požuli a následne vypľuli, čím si vytvorili stavebnú hmotu“ objasnil Moore.
V štúdii sa ďalej uvádza, že pri oboch druhoch včiel sa larvy úspešne vyliahli. Nenachádzali sa tam ani parazity, čo by mohlo naznačovať, že plastové obydlia by mohli zabraňovať ich vstupu.
Na projekte sa podieľa veľké množstvo ľudí a je súčasťou rozsiahleho projektu skúmania ekológie mestských včiel a ôs. Maclvorov tím monitoruje príbytky včiel obsahujúce plasty vo viac než 200 búdkach.
Búdky sa nachádzajú v Toronte a okolitých regiónoch, na záhradách, v parkoch a zelených strechách. Vo výskume sa zameriavajú na viacero druhov včiel.
,,Používanie plastov u včiel by mohlo odrážať ich schopnosť prispôsobiť sa, ktorá je v prostredí, kde prevláda pôsobenie človeka, nevyhnutná.“ dodal Maclvor.
Zdroj : sciencedaily.com
